Nedožitá storočnica

2. apríl 2021 │ Peter Janota - Slížik

V nedeľu 4. apríla je sto rokov od narodenia významného slovenského skauta Igora Janotu – Iťa. Narodený v Bratislave, srdcom Kysučan, presvedčením skaut.

Svojrázny, neprehliadnuteľný, nekompromisný prvorepublikový skalný skaut. Nezlomný, neohybný výhonok skautského kmeňa. Na jeseň 1929 bol v Petržalke založený 1. skautský chlapčenský oddiel do ktorého vstúpil na jeho prvej – zakladajúcej schôdzi. Slávnostný skautský sľub skladal 24. apríla 1930 – na deň svätého Juraja – na staroslávnom Devíne. Bol skautom, družinovým radcom až do jesene 1938, do úradnej likvidácie Zväzu junákov – skautov a skautiek RČS.

Vtedy začal aktívne športovať, plávať. Dosiahol aj slovenské rekordy na dlhé trate v plaveckej disciplíne „prsia“. Bol nominovaný na olympiádu, ktorá sa však kvôli vojne nekonala.

Iťo v roku 1995 rozpráva o skautingu

Po vojne v roku 1945 sa v Bratislave aktívne zapojil do budovania novej skautskej organizácie, bol vymenovaný za predsedu Spravodajského odboru dočasného Náčelníctva. Súčasne bol po absolvovaní LŠ a zložení vodcovskej skúšky zástupcom vodcu 7. oddielu BA, gen. Milana Rastislava Štefánika ako i členom bratislavskej zborovej a neskôr aj okresnej rady. Taktiež sa stal inštruktorom LŠ. Veľa publikoval v rôznych časopisoch a tak informoval verejnosť o skautskom dianí. Akčný výbor KSS ho však zbavil všetkých funkcii a tak jeho aktivity boli ukončené ešte pred druhou úradnou likvidáciou Junáka.

V roku 1968 opäť vzbĺkol plamienok skautskej nádeje. Iťo sa opäť horlivo angažoval v obnovných snahách zapojil sa do nich tak v 7. oddiele, ako aj v okrese a nakoniec bol zvolený za zástupcu kmeňového náčelníka chlapčenského kmeňa. Prednášal na viacerých skautských kurzoch i na lesných školách, písal do Zápiskov SULŠ a bol menovaný do redakčnej rady časopisu Skauting. Bol jedným z troch iniciátorov vytvorenia novej, slovenskej skautskej ľalie, ktorá dodnes slúži ako oficiálny symbol Slovenského skautingu i ako sľubový odznak. Ľaliu vykreslil brat Laco Ozábal (Cooz), jej parametre vykreslil brat Alojz B. Herceg, Iťo vyložil jej symboliku a historické opodstatnenie.

No skautská elégia šesťdesiateho ôsmeho roku trvala iba necelé tri roky – a skauting bol opäť zadusený. Vzkriesili ho revolučné udalosti osemdesiateho deviateho roku, veríme, že natrvalo. Starí i mladší skauti opäť zanietene budovali rozvrátené, ale napriek tomu nezničené hnutie. Takmer cez noc vzniklo predbežné Náčelníctvo, v ktorom bol Iťo predseda spravodajského odboru a neskôr sa stal predsedom Spravodajského odboru pri Chlapčenskej kmeňovej rade. Súčasne sa stal opäť členom redakčnej rady časopisu SKAUTING. Snem ho zvolil za člena Federálneho náčelníctva.Bol aj členom komisie pre vodcovské skúšky. Od Vianoc 1990 bol spoluorganizátorom dovozu Betlehemského svetla z Viedne do Bratislavy. Ako aktívny inštruktor LŠ (história Slovenska, skautská symbolika, plávanie a iné) prednášal na organizovaných LŠ, ale aj na vodcovských kurzoch a iných skautských školeniach.

Bol prvý zo skautskej dynastie Janotovcov. Po ňom vstúpil do skautingu jeho brat Dušan, sestra Zora. Oženil sa samozrejme so skautkou Nórikou Märtzovou. Jeho synovia aj vnuk taktiež vstúpili do skautingu.

Za mimoriadne zásluhy o československý a slovenský skauting mu boli udelené vyznamenania:

  • Hviezda s ľaliami      
  • Tri prúty bratstva
  • Za skautskú vernosť I. stupňa
  • Rad strieborného vlka (senior)

Iťo v roku 1946

Contact Us

Návrat hore