27. november 2015 │ Ing. Jozef Ozábal Ataše
Podklad práce tvorí text Juraja Dacka v jeho práci „80 rokov skautingu v Beluši“.Vybrané časti tohto textu sú doplnené o text autora. Bohatá fotodokumentáciu je z pozostalosti po skautskom vodcovi a inštruktorovi VLŠ SKS Jozefovi Ozábalovi.Ďalšie údaje a fakty sú doplnené z archívnych materiálov Historickej komisie Slovenského skautingu.
Práca samotná nie je oslavou SKS ako takej. Je viac! Je vzdaním úcty a zároveň vzpomienkouna tých, ktorý boli pri začiatku skautingu na Slovensku a rozvíjali ho v podmienkach danej doby.
Skautský domov ÚSKS a Slovenská lesná škola SKS v Belušských Slatinách
Jedným z hlavných predpokladov úspechu akejkoľvek ľudskej činnosti je dobrý nápad – myšlienka, nadšení ľudia schopní odovzdať pre túto myšlienku samých seba, nájsť nástroj na prezentovanie svojej myšlienky iným a vychovávať svojich nasledovníkov.
Tým dobrým nápadom bola myšlienka a činy samotného zakladateľa skautingu B. P. Powela. Svojich nasledovníkov a pokračovateľov svojej myšlienky si našiel aj na území Rakúsko – Uhorska a neskôr po roku 1918 na územiach novovzniknutej Československej republiky. Skautských organizácii na území Čiech, Moravy a Slovenska vzniklo dostatok a hnutie sa neustále rozrastalo. Jednou zoskautských organizáciívzniknutých v roku 1928 bol Slovenský katolícky skauting. Táto skautská organizácia mala od samého počiatku dostatok nadšených ľudí.
Už v roku 1930 začalo Ústredie Slovenského katolíckeho skautingu (ÚSKS) vydávať svoj vlastný časopis „Skaut“, ktorého úlohou bolo do určitej miery metodicky usmerňovať a informovať svojich členov a nie v poslednom rade aj skauting popularizovať a propagovať.
Samotná prípravakatolíckych skautov na vodcovstvo však prebiehalahlavne v rámci kurzov Lesných škôl organizovaných Zväzom junákov a skautov republiky Československej. Slovenskému katolíckemu skautingu chýbala inštitucionalizovaná, z jedného centra riadená výchovná zložka. Túto úlohu v roku 1932 začal plniť Skautský domov ÚSKS v Belušských Slatinách.
Lokalita v Belušských Slatinách pri Púchovebolaod počiatku vzniku SKS táborovým miestom jej skautov. Už v roku 1929, v letnýchmesiacoch, tam strávilo niekoľko týždňov 253 skautov, o rok na to sa v Belušských Slatinách uskutočnil 1. krajinský tábor SKS s účasťou 105 táborníkov z rôznych kútov Slovenska.
V poradí III. Valné zhromaždenie slovenských katolíckych skautov v Bratislave dňa 1.mája 1930 rozhodlo o vybudovaní študentského skautského domova v Belušských Slatinách. A. Macek toto zhromaždenie a následné skautské akcie SKS popisuje vo svojej práci „Katolícki skauti na Slovensku“ z roku 1938:
Ústredie Slovenského katolíckeho skautinguv Bratislave požiadalo 20. 10. 1930 Okresný vybor v Ilave o podporu pre stavbu Študentského domu, ktorý chcel postaviť v Belušských kúpeľoch. Ako hovoria v žiadosti, má to byť letný domov pre slovenských chudobných chlapcov, ktorípotrebujú dlhšípobytnačerstvomvzduchu,aleprenemajetnosť sito nemôžu dovoliť.
Už v tomto roku tam bolo v letnom tábore po 3 týždňoch vyše 120 slovenských chlapcov. Podobný pobyt chcú umožniť i mladším a slabším deťom, ktoré nemôžu bývať v stanoch. Predpokladaný náklad na stavbu bol 100.000 Kčs.
10.februára 1932 sa začalo so stavbou Skautského domova v Beluši a spolu s tým ajs prípravami na zjazd slovenských katolíckych skautov. Mládež na celom Slovensku pracovala s usilovnosťou. Badať to ina III. ročníku „Skauta“, ktorý sa ďalej rozvíjal a šíril.
V dňoch 3.- 6. júla 1932 sa zišlo v Belušských Slatinách pričinením prof. J. Lukačoviča5. valné zhromaždenie SKS, na ktorom sa zúčastnil A. B.Svojsík. Zúčastnilo sa ho tiež 186 skautov a 42skautiek.
5. júla 1932 postavený Skautský domovposvätil J.E. Mons. Michal Bubnič, biskup, apoštolský administrátor rožňavskýza účasti veľkého počtu laických iduchovných priateľov hnutia a mládeže.
Vlastný Skautský domov is určitým územím bol pre hnutie veľmi potrebný ako pre skautské kurzy, tak na stanovanie, pre športové podmienky atď.
Beluša so svojím krásnym krajom, zaujímavým okolím, dostupnosťou (cestná sieť, blízkosť železničnej stanice a položením v srdci Slovenska) bola predurčená za takýto oporný bod.
V dobe od 5. júla do 20. augusta 1932 v domove stanovali študenti, vĺčatá, slabší skauti, niektorí is rodičmi. Celkovo sa tam stravovalo 300 osôb.
Skautsky domov Slovenského katolíckeho skautingusa neskôr, v roku 1935, stal sídlom Ústrednej lesnej školy SKS. Vodcom Skautského domova ÚSKS sa stal Alojz Macek. Veliteľom a spravodajcom Vodcovskej lesnej školy SKS sa stal Vladimír Ozábal.
Zopár pohľadov na Skautský domov v Belušských Slatinách z rokov 1933 – 1942
Zdroj: Archív HK Slovenského skautingu
Zdroj: Archív HK Slovenského skautingu
Zdroj: Archív HK Slovenského skautingu
Obec Belušské Slatiny bola už od konca 19. storočia známym kúpeľným miestom. V roku 1933 sa kúpele dostali do ťažkostí. Činnosti ústredia Slovenského katolíckeho skautingu v Belušských Slatinách boli pre samotné kúpele malou vzpruhou. V tomto roku siÚSKS prenajalo od účastníckej spoločnosti kúpele v Belušských Slatinách aj z hostinskou a výčapníckou činnosťou, dom č. 394 do svojej správy. (zdroj: OA Považská Bystrica, OÚ Ilava, č. j. 6452/1934 a 4289/1934)
V roku 1934 mohla správa kúpeľov oznámiť,že v júli sa podarilo pre stále suché počasie, hlboko klesnutú liečivú vodu aj za pomoci USKS kopaním dosiahnuť a že teda od 5. júla môžu podávať aj teple liečivé kúpele a k dispozícii je aj plaváreň, naplnená čiastočne aj liečivou vodou.(zdroj: Náš cieľ, roč. 1934, č. 7, str. 3)
Od 1.8. do 11.8.1935 sa konal prvý kurz „Ústrednej vodcovskej lesnej školy SKS“. Kurz viedol jej novomenovaný vodca Vodcovských lesných škôl SKS Vlado Ozábal a šesťčlenný zbor inštruktorov tejto LŠ. Škola mala svoj vlastný rukávový nášivkový odznak, iný ako používali lesné školy zväzových skautov ZJS RČS.
Lesná škola SKS sa rýchlo stala populárnou a svoju aktivitu sa snažila rozšíriť aj kontaktmi s českými, poľskými a rakúskymi katolíckymi skautmi.
Nášivkový odznak Lesnej školy SKS
Tento záber z 1. Vodcovskej lesnej školy v Belušských Slatinách.Prvýkrát bol zverejnený v roku 1938A. Mackom v publikácii Katolícki skauti na Slovensku. A. Macek ju popísal ako Inštruktorský zbor.
„Ranný rozkaz“Prvý kurz VLŠ SKS v Belušských Slatinách 1935
Zdroj: Archív autora z pozostalosti po skautskom vodcovi Jozefovi Ozábalovi
Záber v tejto publikácii je z fotografie.Fotografie aj spopisom na jej rube. Skautský vodca a inštruktor LŠ SKS Jozef Ozábal, prvý sprava, v popise nazval snímku „Ranný rozkaz“. Bol aktérom tejto snímky. Popis je preto hodnoverný.
Sú tu uvedené skautské mená inštruktorského zboru a jeho vodcu Vlada Ozábala – Perun, tretí zľava a Jozef Ozábal – Perňátko, prvý z prava.
Kto na tejto snímke nesie skautské meno Marabu neviem. Podľa mojich znalostíhoniesol Josef Horký, skaut a predný predstaviteľ ZJS RČS na Slovensku. Taktiež neviem uviesť civilné mená nositeľov skautských mien Budha, Cvok a Lajhor. Viem však jedno, že môjho otca, Jozefa Ozábala, skauti z Trnavy poznali pod menom PIVO a nie Perňátko. Tento rozdiel ostane pre mňa záhadou i keď viem, že pivo ako nápoj mal otec rád.
Z nižšie uvádzaného evidenčného listu však môžem usúdiť, že mená Marabu, Budha, Cvok a Lajhor niesli niektorí z inštruktorov, Dr. Körper, prof. Jozef Hlavatý, MUC. Hovorka, Štefan Sekereš alebo J. Cožik.
„TRUBAČI“ ilustračný obrázok, I. VLŠ V Belušských Slatinách
Zdroj: Archív autora z pozostalosti po skautskom vodcovi Jozefovi Ozábalovi
Zdroj: Archív HK Slovenského skautingu
V dňoch 6.júla až 13. júla1936 zorganizovalo ÚSKS a Vodcovská lesná škola (VLS-SKS) prvý kurz pre duchovných radcov katolíckych skautov, ktorý v Belušských Slatinách viedol prof. Jozef Hlavatý, redaktor časopisu SKS „Skaut“. Školenia sa zúčastnili viacerí rehoľníci, kňazi, laici, seminaristi, ktorí chceli u SKS vykonávať duchovných radcov. Jedným z inštruktorov bol Jozef Ozábal.
Zdroj: A. Macek, Katolícky skauti na Slovensku
Ilustračný obrázok z1. kurzu duchovných radcov SKS v Belušských Slatinách
Zdroj: Archív autora z pozostalosti po skautskom vodcovi Jozefovi Ozábalovi
Ilustračný obrázok z1. kurzu duchovných radcov SKS
Zdroj: Archív autora z pozostalosti po skautskom vodcovi Jozefovi Ozábalovi
Ilustračný obrázok z1. kurzu duchovných radcov SKS
Zdroj: Archív autora z pozostalosti po skautskom vodcovi Jozefovi Ozábalovi
Ilustračný obrázok z1. kurzu duchovných radcov SKS
Zdroj: Archív autora z pozostalosti po skautskom vodcovi Jozefovi Ozábalovi
Ilustračný obrázok z1. kurzu duchovných radcov SKS
Zdroj: Archív autora z pozostalosti po skautskom vodcovi Jozefovi Ozábalovi
Na tento špeciálny kurz nadviazal v dňoch 14. júla až 28. júla1936 II. riadny kurz vodcovskej LŠ-SKS, ktorý v Belušských Slatinách viedol Vladimír Ozábal.
Inštruktorský zbor, v činovníckych uniformách v strede horného radu zľava A. Macek, Vlado Ozábal, Jozef Hlavatý, spodný rad prvý sprava Jozef Ozábal.
Zdroj: Archív autora z pozostalosti po skautskom vodcovi Jozefovi Ozábalovi
Od 27. júla do 17. augusta 1936 bol Belušských Slatinách 1. celoslovenský tábor skautiek SKS, ktorý sa svojou programovou náplňou rovnal kurzom VLŠ, preto ho neskôr považovali za vznik dievčenskej VLŠ-SKS. Všetky tieto tábory a kurzy pomáhali organizovať a viest Vladimír Ozábal iJozef Hlavatý. Časť dievčenského tábora bola organizovaná ivedená ako radcovsky, druhá paralelná časť ako vodcovský kurz pre skautky SKS.
Dievčenský odbor Ústredia pod vedením sestry krajinskej spravodajkyne Emílie Macekovej zorganizoval v Beluši I. krajinský tábor katolíckych skautiek v dňoch 29.júla až 17.augusta 1936 pod veliteľstvom sestry Anny Čunderlíkovej a v dňoch. 14- 16. augusta 1936 pracovné porady činovníčok katolíckeho skautingu, ktoré priniesli nový čulý život do hnutia skautiek.
Po celom Slovensku skauti a skautky SKSuskutočňovali tábory. Skautský život sa stával čulejším. Načelníctvo previedlo vo väčšine skupín revízie a tým hnutie i po organizačnej stránke silnelo.
Do r. 1937 vstúpilo hnutie značne rozvinuté a rozšírené. Stále vznikajúce nové oddiely vyžadovali dobré riadenie. Vodcovia hnutia museli ideu imetódy hlbšie študovať, najmä z cudzojazyčnej literatúry a dôkladne pripraviť prázdninové podniky. Hoci bolo hnutie veľmi rozšírené, pre ústredné podniky nebolo takmer vodcov.
V dňoch 3- 25. júla 1937 bola v Beluši 1. kolónia vĺčat, vedená br. Štefanom Mackom v Poľsku naštudovanými metódami.
Ilustračné obrázky z KRONIKY Dubnických skautov, účastníkov LŠ pre vĺčatá v roku1937
Zdroj: Archív HK Slovenského skautingu
V dňoch 12.-22. júla 1937 bol usporiadaný II. kurz Vodcovskej lesnej školy pre duchovných radcov, ktorý viedol brat prof. Jozef Hlavatý.
Od 31.júla do 15.augusta 1937 sa v Belušských Slatinách konal I. riadny kurz VLŠ pre vodkyne skautiek SKS. Kurz viedli krajinský starosta SKS Msgr. Jozef Šrobár a Emília Maceková, absolvovalo ho 18 frekventantiek. Kurz sa na prvýkrát dobre vydaril.
31. júla 1937 bolov Holandsku v meste Vogelezang zahájené5. celosvetové skautské jamboree.ÚSKS vyslalo na toto stretnutie skautov početný, 36 členný vlastný kontingent pod vedením A. Maceka. Kontingentbol zložený zo skautov prvej triedy, s vodcov a inštruktorov VLŠ – SKS. Na medzinárodnom fóre tak slovenskí skauti vystupovali prvýkrát v histórii samostatne, vo vlastnom tábore a pod vlastným názvom Slovenský katolícky skauting. Z jamboree sa vrátili 14.8.1937. Preto sa v čase júl až do polovičky augusta riadny kurz VLŠ nekonal.
25 skautovSKS (z celkového počtu 36) na 5. celosvetovom jamboree v Holandsku r. 1937
vrchný rad druhý zľava Jozef Ozábal, štvrtý A. Macek, šiesty Laco Ozábal, posledný úplne vpravo Ján Ozábal.
Zdroj: Archív autora z pozostalosti po skautskom vodcovi Jozefovi Ozábalovi
Po návrate z Holandska 16.8.1937 až 30.8.1937 sa konal III. kurz vodcovskej lesnej školy SKS pod vedením A. Macka.
Vztyčovanie vlajky nad táborom III. VLŠ v Belušských Slatinách r. 1937
Zdroj: Archív autora z pozostalosti po skautskom vodcovi Jozefovi Ozábalovi
III. VLŠ SKS Belušské Slatiny r. 1937
Zdroj: Archív autora z pozostalosti po skautskom vodcovi Jozefovi Ozábalovi
Návšteva zahraničného skauta v Belušských Slatinách 1937
Zdroj: Archív autora z pozostalosti po skautskom vodcovi Jozefovi Ozábalovi
III. kurz vodcovskej lesnej školy SKS Belušské Slatiny 16.8.1937 až 30.8.1937
Zdroj: Archív autora z pozostalosti po skautskom vodcovi Jozefovi Ozábalovi
III. kurz vodcovskej lesnej školy SKS Belušské Slatiny 16.8.1937 až 30.8.1937
Zdroj: Archív autora z pozostalosti po skautskom vodcovi Jozefovi Ozábalovi
V septembri roku 1938 sa vykonal úradný súpis budov na letovisku v Belušských Slatinách. Podľa neho tu boli okrem 18 súkromných domov (z toho jeden hostinec s možnosťouubytovania): 1. domov Ústredia katolíckych skautov v Bratislave (3 izby, kuchyňa, spoločná spálňa, terasa, chodba, pivnica a izba pre služobnú), 2. kúpeľné budovy Ústredia milosrdných sestier sv. Vincenta (25 izieb v penzióne a kúpeľný dom), a 3. budova Spolku detského domova sv. Alžbety v Bratislave (asi 27 miestnosti). / Zdroj: Juraj Dacko „80.rokov skautingu v Beluši“ /
Vo februári roku 1939 bol Skautský domov v Belušských Slatinách v zmysle výnosu Ministerstva vnútra o rozpustení niektorých spolkov zabavený a odovzdaný miestnemu veliteľstvu HG v Beluši. Podľa preberacej zápisnice a inventáru budovy mal skautsky domov kapacitu asi pre 36 detí.
Vládnym nariadením č. 220/1939 do dňa 5.9.1939, teda po vzniku prvej Slovenskej republiky (14.3.1939), bol každý občan slovenskej národnosti zaradený buď do Hlinkovej gardy alebo do Hlinkovej mládeže. Týmto rokom končí činnosť Slovenského katolíckeho skautingu.
Mnohí skauti činnosť vplyvom vojnových udalostí ukončili a niektorí prešli pracovať ďalej s mládežou pod hlavičkou Hlinkovej mládeže.
Časť súpisu budov v Belušských Slatinách r. 1938.
Zdroj: Juraj Dacko: „80.rokov skautingu v Beluši“
V roku 1944 nemecká armáda počas SNP bývalú budovu Skautského domova ÚSKS úplne zničila.
Činnosť SKS sa už vo svojej pôvodnej, predvojnovej podobe neobnovila. Skautský domov v Belušských Slatinách ako aj miesto konania táborov Lesných škôl úplne zaniklo.
Neďaleko pôvodného miesta Skautského domova ÚSKS stojí nový objekt CHATA POŽIARNIK. V miestach tábora Lesnej školy sú tri „nové“ obytné objekty.
Žiadna informačná tabuľa alebo iná upomienka. Len cestné značenie ZAČIATOK a KONIEC obce Belušské Slatiny.
Skautský domovÚSKS ako aj jeho Lesná škola svoju historickú úlohu naplnili.Aj napriek krátkemu trvaniu pôsobnosti(r.1932 až 1939). O kontroverzných rokoch 1939 až 1945 môžeme viesť diskusie a polemiky. No na túto skautskú organizáciu a jej členov spomínajme s úctou.Nebyť histórie – sledu jej udalostí –nebolo by anisúčasnosti.
Doslov:
V čase mojej osobnej návštevy miesta bývalého Skautského domova v Belušských Slatinách a písania posledných viet tejto drobnej práce,niekedy koncom roku 2015, vo mne začala zrieť neodbytná myšlienka vzniku Pamätného miesta slovenských skautov aj s Pamätnou tabuľou pre Skautský domov ÚSKS v Belušských Slatinách.
Po pár týždňoch práce vzniklo v spolupráci s oldskautom bratom Ing. Vojtechom Brabencom Uzlíkom jeho virtuálna podoba v podobe Pamätnej tabule na stránke:
http://www.trencan.6f.sk/SHS/P0000-PamatneMiesta.html#Belusa
O čosi neskôr si túto myšlienku osvojili a vzali za svoju aj členovia Historickej komisie Slovenského skautingu.
Návrh pamätnej dosky pre Skautský domov ÚSKS v Belušských Slatinách 2015
Historická komisia (HK) je stálou komisiou, osobitnou organizačnou zložkou 
