Sté výročie vzniku Československej republiky

17. február 2019 │ VOJTECH BRABENEC - UZLÍK

OKRÚHLE VÝROČIA HISTORICKÝCH ZLOMOV VŽDY PRIŤAHUJÚ POZORNOSŤ. NECH UŽ SÚ HODNOTENIA DVADSAŤROČNÉHO TRVANIA ČESKOSLOVENSKEJ REPUBLIKY AKÉKOĽVEK, SAMOTNÝ JEJ VZNIK PREVAŽNE VŠETCI VNÍMAJÚ KLADNE. NOVÝ ŠTÁT NEVZNIKOL KONCOM VOJNY V R. 1918 ANI NÁHLE, ANI Z NIČOHO. BOL VÝSLEDNICOU DOVTEDAJŠÍCH ZAHRANIČNÝCH AJ DOMÁCICH POHYBOV, NIEKTORÝCH DOSŤ DLHODOBÝCH. ISTE BY ALE NEBOL VZNIKOL BEZ VÔLE VÍŤAZNÝCH VEĽMOCÍ PRVEJ SVETOVEJ VOJNY, KTORÁ BOLA URČUJÚCA NIELEN PRE JEHO VZNIK, ALE AJ PRE JEHO ĎALŠIE JESTVOVANIE.

NOVÉ USPORIADANIE EURÓPY

V roku 1914 začala prvá svetová vojna (28.7.1914 – 11.11.1918). Rakúsko-Uhorsko bojovalo spolu s Nemeckou ríšou (tzv. Ústredné mocnosti, tiež Trojspolok spočiatku za účasti Talianska), neskôr sa pridali Osmanská (turecká) ríša a Bulharsko. Na druhej strane bojovali štáty Dohody (Trojdohody): cárske Rusko, Francúzsko, Veľká Británia, tiež Srbsko, neskôr aj Taliansko. Až po troch rokoch vojny, teda rok pred jej koncom, do nej vstúpili Spojené štáty.
Víťazi vojny (Francúzsko, Anglicko, Taliansko, USA) presadili na Parížskej mierovej konferencii (18.1.1919-cca 10.9.1919) nové usporiadanie Európy. Okrem ich vôle narastala v národoch porazenej RU monarchie túžba po presadení priaznivejšieho usporiadania svojich pomerov, ktorého sa v mierových podmienkach nemohli domôcť. Predstavy národných politikov boli veľmi rôzne a s časom sa menili, kolísali od panovníckych štátov cez spolkové až po národné štáty. Doma svoje myšlienky nemohli presadzovať, pretože sa nezhodovali s panujúcim režimom. Vplyvom vojnových pomerov a emigrácie sa viacerí ocitli v zahraničí a tam presadzovali svoje predstavy. Najznámejší sú tí, ktorí sa napokon presadili: Masaryk, Štefánik, Beneš; významný vplyv však mali aj Hlinka, Osuský, Hodža, Šrobár, Dürich, Kramář, Stříbrný, a ďalší.

VZNIK ČSR

Okrem jednotlivcov pôsobili v zahraničí aj spolky. Slovenská liga v Amerike, založená v r. 1907, bola účastnícka Clevelandskej dohody. Česko-slovenská národná rada, založená v Paríži v r. 1916 (Masaryk, Štefánik, Dúrich, Beneš), bola od r. 1918 uznávaná ako predstaviteľka budúceho štátu.

V légiách ruských, francúzskych a talianskych (v zahraničí postupne vytvorené vojenské jednotky, ktoré sa zúčastnili vojny na strane víťazných mocností) pôsobili krajania emigranti a naši rodáci zajatí ako vojaci rakúsko-uhorskej monarchie. Légie tvorili základ armády vzniknutej Československej republiky. Velenie bolo najskôr v talianskych rukách gén. Piccione, po nedorozumení v júli 1919 prešlo do rúk Francúzov. Gén. Pellé a po ňom gén. Eugene Mittelhauser boli náčelníkmi štábu čsl. armády.
Vývoj zavŕšený vznikom ČSR možno v značne zjednodušenom podaní charakterizovať vymenovaním najznámejších zásadných vyhlásení a dohôd:

Clevelandská dohoda z 25. októbra 1915 o budúcej federácii českého a slovenského národa, uzavretá zástupcami českých a slovenských krajanských spolkov;
14 bodov prezidenta víťazných USA W. Wilsona 2 8. januára 1918, kde uvádza slobodu a samourče-nie národov;
Rezolúcia z Liptovského Mikuláša z 1. mája 1918 zo zhromaždenia robotníkov žiada uznanie nášho práva na sebaurčenie;
Pittsburská dohoda z 30. mája 1918 za demokratickú republiku Čechov a Slovákov (s vlastnou administratívou Slovákov), uzavretá medzi zástupcami češ. a slov. krajanských spolkov a T. C. Masarykom;
Washingtonská deklarácia vyhlásená 18. 10. 1918 Masarykom v Paríži, deklaruje samostatnosť Československa exilovou vládou;
Wilsonove zamietnutie ponúk autonómie od porazeného rakúsko-uhorského cisára Karola z 18. októbra 1918;
Andrássyho (minister porazeného Rakúsko-Uhor-ska) súhlasná odpoveď Wilsonovi z 28. októbra 1918;
„Samostatný štát československý vstoupil v život -Zákon vydaný Národním výborem… dne 28. ŕíjna 1918… jménem Československého národa…“ – vyhlásili Alois Rašín, František Soukup, Jin Stŕíbrný, Vavro Šrobár, Antonín Švehla;
Martinská deklarácia slovenského národa z 30.10. 1918 o sebaurčení, odlúčení od Uhorska a prihlásení sa k Československu, vyhlásená Slovenskou národnou radou: Dula, Medvecký, Hlinka, Dérer, Zoch – spolu asi 200 ľudí.

Prvý zákon Československej republiky z 28.10.1918

NOVÝ ŠTÁT A SKAUTI

Nový československý štát, hoci už bol vyhlásený, musel ešte zápasiť o svoju existenciu a podobu diplomaticky na Parížskej mierovej konferencii a aj vojensky na svojom území.

V okrajových oblastiach českej časti územia novému štátu konkurovali obdobné miestne vyhlásenia samostatnosti väčšinových Nemcov (Deutschbôhmen v sever. Čechách; Sudetenland v Sliezsku; Deutschsúd-mähren na juž. Morave; Bohmerwaldgau v juž. Čechách), ktoré však boli zlikvidované novou väčšinovou mocou síce aj vojensky, ale bez veľkých bojov.

Národný výbor v Prahe, ustanovený 28. októbra 1918, čoskoro odovzdal moc do rúk revolučného Národného zhromaždenia, ktoré hneď 14.11.1918 ustanovilo vládu v čele s K. Kramáŕom a Masaryka v neprítomnosti (bol v zahraničí) zvolilo prezidentom. Tiež prijalo ďalšie zákony.

Prvých niekoľko týždňov nového štátu v ňom českí Sokolí zohrávali úlohu armády i polície. Na pomoc novému režimu sa prihlásil aj spolok Český skaut, ktorý svojimi členmi zabezpečoval pomocné služby. Známa je jeho kuriérska služba, najmä vďaka dvom skautským známkam s nápisom „Pošta českých skautu ve službách národní vlády“, 10-halierovej modrej a 20-halie-rovej červenej, ktoré používala. Vytlačili ich 20-tisíc. Nevydal ich poštový úrad nového štátu, lebo ešte nebol zriadený. V tomto filatelistický osobitnom postavení sú to prvé skautské známky na svete.

V novom štáte sa obnovila skautská činnosť, dovtedy utlmená vojnou.

V Čechách to bol predvojnový spolok Český skaut, ktorý sa 7. 6. 1919 v územnom rozsahu nového štátu pretvoril na Svaz junáků – skautů RČS.

So zánikom Uhorska zanikla aj predvojnová organizácia uhorského skautingu. Po vojne jeho členovia obnovovali svoje oddiely: na Slovensku od marca 1919 v Žiline, Bratislave, Prešove, Trenčíne. Navyše sem s orgánmi nového štátu prišli českí skauti. Vývoj priniesol viacero skautských organizácií. S podporou štátu sa z nich najmohutnejším aj na Slovensku stal Svazjuná-ku – skautú RČS, v ktorom ako kolektívni členovia boli aj ďalšie skautské organizácie.

SITUÁCIA NA ÚZEMÍ SLOVENSKA

V slovenskej časti územia nového štátu bola situácia komplikovanejšia.

Zákonom z 10. 12. 1918 bol Šrobár ustanovený ministrom s plnou mocou pre správu Slovenska a súčasne boli vládou menovaní 12 referenti pre rôzne oblasti administratívy nového štátu. Pricestovali 12. 12. 1918 do Žiliny, ktorá aj vďaka dobrému železničnému spojeniu s Prahou bola už obsadená čsl. vojskom. Po mesiaci pôsobenia v Žiline už vládny aparát (okolo 200 ľudí) nemal dostatok ubytovacích a kancelárskych priestorov. Možnosti v Martine boli menšie, len pre asi 60 ľudí. Banská Bystrica a Zvolen z úvah vypadli pre nevhodné železničné spojenie. Zvažovali sa ešte Nitra a Bratislava. Nakoniec novomenovaný bratislavský župan, ev. kňaz Samuel Zoch, rozhodol o usídlení v Bratislave do novej budovy niekdajšieho rakúsko-uhorského korpskomanda na dunajskom nábreží.

Presťahovanie zo Žiliny do Bratislavy 5.2.1919 nebolo bez prekážok. Obyvateľstvo Bratislavy bolo väčšinovo nemecké aj maďarské. Za Dunajom bolo maďarské červené vojsko Bela Kuna, v meste bolo 20 000 štrajkuchti-vých komunisticky organizovaných robotníkov, ktorí sa vzpierali novej moci. Z obavy z vyhrotenia násilia nariadili privolaným 2500 českým Sokolom, aby vzali 1000 rukojemníkov z radov vplyvných občanov Bratislavy a odviezli ich za hranicu do Čiech. Za týchto okolností zorganizovali privítanie novej vlády aj so slávobránou.

NADVLÁDA MAĎARSKA

V rokoch 1919 – 1922 platilo na slovenskej časti ČSR stanné právo.

V Košiciach 11.12.1918 vyhlásili Slovenskú ľudovú republiku, nezávislú od ČSR a naklonenú Maďarsku; 29.decembra ju obsadilo čsl. vojsko a zanikla. Maďarsko sa nevzdávalo nadvlády nad Slovenskom ľahko. Jeho vojsko podnikalo výboje a až na diplomatický zákrok víťazných mocností sa 24.12.1918 stiahlo za demarkačnú čiaru. Československá armáda do 20.1.1919 obsadila celé územie Slovenska.

V roku 1919 čsl. vojsko bojovalo proti Maďarskej republike rád, ktorá protiútokom obsadila východ Slovenska a vyhlásila Slovenskú republiku rád. Maďari obsadili juh stredného Slovenska vrátane Zvolena až po hranicu s Poľskom. Ustúpili až na diplomatický zásah Francúzska.

KROK VPRED

Atribúty nového československého štátu boli predmetom vývoja a dohôd. Od r. 1918 sa používala vlajka s vodorovným bielym, pod ním červeným pásom a provizórna ústava z 13.11.1918. V roku 1920, 29. februára, bola prijatá ústava, štátny znak, vlajka, hymna.

Československý štát, vojnou zrodený v roku 1918, bol krokom vpred k dnešnej demokratickej Slovenskej republike. Ukončil najmä zhubnú maďarizáciu slovenského národa.

autor: Ing. Vojtech Brabenec – Uzlík, 52. klub oldskautov Trenčín, sept. 2018

"Tí, ktorí si napamätajú svoju minulosť sú odsúdení zopakovať si ju vrátane všetkých predchádzajúcich pascí a omylov."

Robert Baden-Powell